Daň z pozemkov

Čo to znamená

Daň z pozemkov je časť dane z nehnuteľností, ktorá sa platí z ornej pôdy, záhrad, lesov, trvalých trávnych porastov, stavebných pozemkov a ostatných plôch v obci. Spolu s daňou zo stavieb a daňou z bytov patrí medzi miestne dane.

Základom dane je výmera pozemku vynásobená hodnotou pôdy za meter štvorcový. Pri poľnohospodárskej pôde a lesoch je hodnota určená v prílohe zákona podľa katastrálneho územia, pri stavebných a iných pozemkoch závisí od veľkosti obce, pokiaľ obec neurčí vlastnú hodnotu.

Sadzbu dane určuje obec všeobecne záväzným nariadením a môže ju odlíšiť podľa druhu pozemku či časti obce. Preto rovnako veľký pozemok môže mať v susedných obciach výrazne odlišnú daň a oplatí sa pozrieť do nariadenia ešte pred kúpou.

Ako to funguje v praxi

Daňovníkom je spravidla vlastník pozemku zapísaný v katastri. Pri nájme poľnohospodárskej pôdy dlhšom ako päť rokov zapísanom v katastri je daňovníkom nájomca, a pri pozemkoch v správe štátu ich správca.

Priznanie k dani z nehnuteľností sa podáva do 31. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom vzniklo vlastníctvo. Daňová povinnosť vzniká od 1. januára nasledujúceho roka, a obec potom pošle rozhodnutie s výškou dane a lehotou splatnosti.

Pre firmu je daň z pozemkov daňovým výdavkom, ak pozemok slúži podnikaniu. Pozor treba dávať pri zmene druhu pozemku, napríklad keď sa z ornej pôdy stane stavebný pozemok: zmena sa musí ohlásiť a daň zvyčajne výrazne vzrastie.

Na čo si dať pozor

Zmeny, ktoré ovplyvňujú daň, sa hlásia čiastkovým priznaním do konca januára. Kto pozemok predá a zmenu neohlási, nedostane sa zo zoznamu daňovníkov automaticky a môže dostať rozhodnutie aj za rok, keď už pozemok nevlastnil.

Obec môže v nariadení ustanoviť oslobodenia alebo zníženia, napríklad pre pozemky pod cintorínmi, chránené územia či pozemky dôchodcov. Na zníženie však treba spravidla požiadať v priznaní, inak ho obec neuplatní sama.