Výdavky uznané po zaplatení

Čo to znamená

Výdavky uznané po zaplatení sú náklady, ktoré sa podľa zákona o dani z príjmov stanú daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom boli skutočne zaplatené. Aj keď ich firma v podvojnom účtovníctve zaúčtuje do nákladov podľa vecnej a časovej súvislosti, daňovo sa uznajú až po úhrade.

Zákon uvádza konkrétny zoznam takýchto výdavkov. Patria sem napríklad zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, odmeny za sprostredkovanie, nájomné platené fyzickým osobám, odmeny za poradenské a niektoré ďalšie služby od fyzických osôb, ako aj niektoré príspevky a členské.

Cieľom pravidla je zabrániť tomu, aby si firma znížila základ dane výdavkom, ktorý nikdy nezaplatí, a aby príjemca nezdaňoval príjem, ktorý nedostal. Pravidlo tak zosúlaďuje daňový výdavok u platiteľa so zdaniteľným príjmom u fyzickej osoby, ktorá príjmy spravidla zdaňuje až po prijatí.

Ako to funguje v praxi

Pri ročnej závierke prechádzame s klientmi zoznam nezaplatených faktúr a vyberáme tie, ktoré spadajú medzi výdavky uznané po zaplatení. V daňovom priznaní o ne zvýšime základ dane a v roku, keď sa zaplatia, ho o ne znížime. Bez tejto úpravy by bol základ dane podhodnotený.

Týka sa to najmä nájomného za kanceláriu či sklad od súkromnej osoby, provízií obchodným zástupcom a odmien za služby od fyzických osôb, ktoré sa na konci roka často nestihnú zaplatiť. Evidenciu takýchto položiek je dobré viesť priebežne, nie ju hľadať až pri závierke.

Pri zmluvných pokutách a úrokoch z omeškania platí aj opačná strana pravidla: veriteľ, ktorý ich účtuje ako výnos, ich zdaňuje až po prijatí, ak tak určuje zákon. V daňovom priznaní sa tak upravujú výnosy aj náklady podľa toho, či boli zaplatené.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je zabudnúť na úpravu v priznaní a uplatniť nezaplatené výdavky tohto typu hneď. Pri kontrole správca dane základ dane zvýši, vyrubí rozdiel a uloží sankciu. Pritom ide o jednoduchú úpravu, ak sa na ňu myslí.

Druhým rizikom je opačná chyba: úprava sa v roku zaplatenia neurobí a výdavok sa daňovo neuplatní vôbec. Firma tak zbytočne preplatí daň. Evidencia medzi rokmi preto musí byť presná a nadväzujúca.