Test znehodnotenia

Čo to znamená

Test znehodnotenia je porovnanie účtovnej hodnoty majetku s tým, čo z neho firma ešte dokáže získať predajom alebo používaním. Ak je účtovná hodnota vyššia, majetok je znehodnotený a rozdiel sa zachytí v účtovníctve, aby súvaha neukazovala viac, než majetok reálne stojí.

Podľa slovenských predpisov sa dočasné zníženie hodnoty zachytáva opravnou položkou, ktorá sa pri zlepšení situácie môže rozpustiť. Trvalé zníženie hodnoty sa rieši odpisom. Medzinárodné štandardy IFRS majú pre test znehodnotenia podrobnejšie pravidlá a pojem spätne získateľnej hodnoty.

Spätne získateľná hodnota je podľa IFRS vyššia z dvoch súm: reálnej hodnoty zníženej o náklady na predaj a hodnoty z používania, teda súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov, ktoré majetok prinesie. Pri slovenských predpisoch sa uplatňuje podobná logika porovnania so zníženou hodnotou.

Ako to funguje v praxi

Test sa robí vtedy, keď existujú náznaky znehodnotenia, napríklad pokles predaja, technologické zastaranie stroja, poškodenie majetku, strata kľúčového zákazníka alebo výrazný pokles trhových cien. Pri goodwille a niektorých nehmotných aktívach vyžadujú IFRS test každý rok.

Pri určení hodnoty z používania sa často používa metóda diskontovaných peňažných tokov, podobná ako pri ocenení metódou DCF. Predpoklady o budúcich tržbách, nákladoch a diskontnej sadzbe musia byť zdôvodnené a zdokumentované, pretože ich audítor bude skúmať.

V bežnom účtovníctve malých firiem sa test znehodnotenia týka najčastejšie zásob, pohľadávok a dlhodobého majetku. Napríklad pri nepredajnom tovare treba porovnať jeho účtovnú hodnotu s očakávanou predajnou cenou po odpočítaní nákladov na predaj a prípadný rozdiel zachytiť.

Na čo si dať pozor

Opravné položky k majetku spravidla nie sú daňovým výdavkom, s výnimkou niektorých opravných položiek k pohľadávkam za zákonných podmienok. Preto vzniká rozdiel medzi účtovným a daňovým výsledkom a pri väčších firmách aj odložená daň, ktorú treba správne vyčísliť.

Znehodnotenie sa nesmie zanedbať len preto, že by zhoršilo výsledok hospodárenia. Princíp opatrnosti pri oceňovaní majetku vyžaduje zachytiť riziká a straty, o ktorých firma vie, a audítor nesprávne nadhodnotený majetok uvedie vo svojom výroku.