Pojem

Optimálna veľkosť objednávky

Množstvo, pri ktorom sú súčet nákladov na objednávanie a nákladov na skladovanie najnižšie, známe aj ako model EOQ. Pomáha nastaviť, ako často a koľko objednávať, aby firma neplatila za zbytočne veľa dodávok ani za prepchatý sklad.

Aktualizované

Čo to znamená

Optimálna veľkosť objednávky, anglicky economic order quantity alebo EOQ, je klasický model riadenia zásob. Hľadá také množstvo jednej objednávky, pri ktorom je súčet dvoch protichodných nákladov najnižší: nákladov na objednávanie, ktoré klesajú s veľkosťou objednávky, a nákladov na skladovanie, ktoré s ňou naopak rastú.

Náklady na objednávanie zahŕňajú prácu nákupcu, dopravu, prevzatie a kontrolu tovaru či spracovanie faktúry. Náklady na skladovanie tvoria viazaný kapitál, priestor, poistenie, energie, straty a riziko zastarania. Základný vzorec je druhá odmocnina z dvojnásobku ročnej spotreby vynásobenej nákladmi na jednu objednávku, delená ročnými nákladmi na skladovanie jednej jednotky.

Model predpokladá rovnomerný dopyt, stálu cenu a okamžité doplnenie, čo v praxi platí len približne. Napriek tomu je užitočným východiskom: ukazuje, že objednávať veľmi často aj veľmi zriedka je drahé a že optimum býva prekvapivo ploché, takže malé odchýlky od neho náklady výrazne nezvýšia.

Ako to funguje v praxi

Model má zmysel najmä pri položkách s veľkým objemom a pravidelnou spotrebou, ktoré sa dajú vybrať pomocou ABC analýzy a XYZ analýzy. Pri položkách s nepravidelným dopytom je lepšie kombinovať EOQ s bezpečnostnou zásobou a bodom objednávky, ktorý zohľadní dodaciu lehotu a výkyvy spotreby.

V praxi treba výsledok upraviť o reálne obmedzenia: minimálne balenie, kapacitu skladu, množstevné zľavy, dopravu po celých paletách či kamiónoch a trvanlivosť tovaru. Ak dodávateľ dáva zľavu pri väčšom odbere, porovnáva sa úspora z ceny s dodatočnými nákladmi na skladovanie.

Vplyv nastavenia vidno na obrátkovosti zásob a na pracovnom kapitáli. Príliš veľké objednávky viažu hotovosť, príliš malé zvyšujú náklady na dopravu a riziko výpadku. Pri prechode na just-in-time sa logika mení, pretože cieľom je minimalizovať zásoby aj za cenu častejších dodávok.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je podcenenie nákladov na skladovanie. Firmy do nich započítajú len nájom skladu, ale zabúdajú na viazaný kapitál, poistenie, inventúrne rozdiely a tovar, ktorý zastará. S nízkymi skladovacími nákladmi model odporučí príliš veľké objednávky.

Parametre modelu treba pravidelne aktualizovať. Zmena ceny dopravy, úrokových sadzieb alebo spotreby posúva optimum. Ak sa v skladovom systéme raz nastavené množstvá roky nemenia, firma objednáva podľa podmienok, ktoré už dávno neplatia.

Potrebujete pojem vysvetliť na vašej konkrétnej situácii? Konzultácie od 55 € / hodina bez DPH, podľa témy a zložitosti.