Daň za ubytovanie

Čo to znamená

Daň za ubytovanie je jedna z miestnych daní, ktorú môže obec zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platí ju fyzická osoba, ktorá sa v obci prechodne ubytuje za odplatu, teda hosť v hoteli, penzióne, na chate či v byte prenajatom na krátky čas.

Daň sa počíta za osobu a prenocovanie podľa sadzby, ktorú určí obec. Nariadenie môže určiť aj oslobodenia, napríklad pre deti, zdravotne postihnutých či účastníkov školských akcií. Sadzby sa medzi obcami líšia a v turistických centrách bývajú vyššie.

Hoci ju platí hosť, zodpovednosť nesie prevádzkovateľ ubytovania. Ten je platiteľom dane: vyberá ju od hostí, vedie evidenciu ubytovaných a odvádza vybranú daň obci v lehote a spôsobom podľa nariadenia.

Ako to funguje v praxi

Pri krátkodobom prenájme cez online platformy sa na túto daň často zabúda. Prevádzkovateľ ubytovania sa musí v obci prihlásiť, viesť knihu ubytovaných so zákonnými údajmi a v určenom termíne daň odviesť. Niektoré platformy daň vyberajú, no zodpovednosť voči obci tým nezaniká.

Daň vybraná od hostí nie je výnosom prevádzkovateľa. V účtovníctve sa vedie ako záväzok voči obci a v daňovej evidencii sa oddeľuje od tržieb. Ak sa zamieša s príjmami, zvýši sa základ dane z príjmov aj obrat pre DPH, čo je zbytočná chyba.

Obce čoraz častejšie porovnávajú údaje od platforiem a z evidencie cudzincov s tým, čo prevádzkovatelia priznali. Pomocou hlásení podľa DAC7 má aj daňová správa prehľad o tom, kto a koľko cez platformy zarobil.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je nevyberať daň od hostí a zistiť to až pri kontrole obce. Doplatiť ju potom musí prevádzkovateľ z vlastného a pridá sa sankcia. Cenu ubytovania preto treba nastaviť tak, aby daň za ubytovanie bola jasne uvedená navyše.

Pozor aj na evidenciu hostí. Chýbajúce údaje v knihe ubytovaných sú samostatným porušením, ktoré obec aj cudzinecká polícia pokutujú, aj keď bola daň zaplatená správne.