Reálna úroková miera

Čo to znamená

Reálna úroková miera je nominálna úroková sadzba znížená o infláciu. Ukazuje, či peniaze na vklade skutočne rastú, alebo strácajú kúpnu silu. Ak banka platí na vklade 3 % a inflácia je 5 %, reálny výnos je približne mínus 2 % a sporiteľ v skutočnosti chudobnie.

Pre dlžníka platí opak: pri zápornej reálnej sadzbe sa dlh reálne zmenšuje, pretože sa spláca peniazmi, ktoré majú nižšiu hodnotu ako v čase požičania. Preto obdobia vysokej inflácie a nízkych sadzieb zvýhodňujú dlžníkov a znevýhodňujú sporiteľov.

Rozlišuje sa ex ante reálna sadzba, vypočítaná z očakávanej inflácie, a ex post, vypočítaná zo skutočnej inflácie. Pri rozhodovaní o úvere či investícii je dôležitá očakávaná inflácia, ktorá je však vždy neistá.

Ako to funguje v praxi

Pri porovnaní investícií sa oplatí počítať v reálnych hodnotách. Termínovaný vklad s úrokom pod infláciou chráni nominálnu sumu, ale nie hodnotu peňazí. Firma s dlhodobou rezervou hotovosti by mala zvážiť, aká časť má byť okamžite dostupná a aká môže byť investovaná s vyšším výnosom.

Pri dlhodobých zmluvách, napríklad nájomných či dodávateľských, sa inflačné riziko rieši indexáciou cien. Pri úveroch s pevnou sadzbou nesie riziko poklesu inflácie dlžník, pri pohyblivej sadzbe zas riziko jej rastu, ktoré sa prejaví vyššími splátkami.

Reálne sadzby ovplyvňujú aj ocenenie firiem a investičné rozhodnutia. Pri nízkych reálnych sadzbách sú investície s dlhou návratnosťou atraktívnejšie, pri vysokých sa firmy stávajú opatrnejšími a uprednostňujú projekty s rýchlou návratnosťou.

Na čo si dať pozor

Jednoduchý výpočet odčítaním je len približný. Presnejší vzorec delí rast nominálnej hodnoty rastom cien, a pri vysokej inflácii sa výsledky viditeľne líšia. Pri bežných hodnotách však aproximácia stačí.

Oficiálna inflácia je priemerom za celú ekonomiku a nemusí zodpovedať nákladom konkrétnej firmy. Pre podnik môže byť relevantnejšia inflácia jeho vstupov, napríklad energií, miezd či materiálu, ktorá sa od celkovej môže výrazne líšiť.