Princíp opatrnosti

Čo to znamená

Princíp opatrnosti je účtovná zásada, podľa ktorej firma pri oceňovaní majetku a záväzkov zohľadňuje všetky predvídateľné riziká, straty a znehodnotenia, ktoré sa týkajú obdobia, aj keď ešte nenastali. Zisky naopak vykáže až vtedy, keď sú dosiahnuté, nie keď sú len očakávané.

Zásada je asymetrická. Očakávaná strata sa zaúčtuje hneď, napríklad cez opravnú položku k pochybnej pohľadávke alebo rezervu na súdny spor, kým očakávaný zisk, napríklad z rastu hodnoty nehnuteľnosti, sa do výsledku spravidla nepremietne, kým sa majetok nepredá.

Cieľom je chrániť veriteľov a ďalších používateľov závierky pred nadhodnoteným obrazom firmy. Zákon o účtovníctve princíp opatrnosti ukladá výslovne a spolu s ďalšími zásadami, ako je prednosť obsahu pred formou, tvorí základ verného a pravdivého obrazu.

Ako to funguje v praxi

Pri ročnej závierke prechádzame s klientmi riziká, ktoré by mali byť zohľadnené: pohľadávky po splatnosti, pomaly obrátkové či poškodené zásoby, prebiehajúce spory, záručné opravy či nevyčerpané dovolenky. Ku každému hľadáme primeraný účtovný odhad.

Princíp opatrnosti sa týka aj informácií, ktoré prídu po dni závierky. Ak sa napríklad vo februári ukáže, že odberateľ bol už v decembri v úpadku, strata z pohľadávky patrí do starého roka ako udalosť po dni závierky, ktorá potvrdzuje stav ku koncu roka.

Pri daniach treba pamätať, že nie všetky opravné položky a rezervy sú daňovo uznané. Princíp opatrnosti v účtovníctve preto často vytvára rozdiel medzi účtovným a daňovým výsledkom, ktorý sa rieši pripočítateľnými položkami a prípadne odloženou daňou.

Na čo si dať pozor

Opatrnosť neznamená tvorbu skrytých rezerv. Ak firma zámerne podhodnotí majetok či nadhodnotí záväzky, napríklad aby znížila zisk v dobrom roku, porušuje zásadu verného obrazu rovnako, ako keby ich nadhodnotila. Odhady musia byť podložené.

Častou chybou malých firiem je princíp opatrnosti úplne ignorovať a pohľadávky od dávno nefungujúcich odberateľov držať v plnej výške roky. Závierka potom ukazuje majetok, ktorý v skutočnosti neexistuje, a banka či investor sú prekvapení pri prvej hĺbkovej kontrole.