Prednosť obsahu pred formou

Čo to znamená

Prednosť obsahu pred formou je účtovná zásada, podľa ktorej sa transakcia zaúčtuje a vykáže podľa svojej ekonomickej podstaty, nie podľa toho, ako je nazvaná v zmluve alebo akú má právnu formu. Slovenský zákon o účtovníctve ju výslovne ukladá a je jedným z predpokladov, aby závierka podávala verný a pravdivý obraz.

Typickým príkladom je finančný prenájom. Formálne ide o nájom, vlastníkom je leasingová spoločnosť, no ekonomicky nájomca vec užíva počas celej životnosti a na konci ju odkúpi za symbolickú cenu. Preto ju nájomca účtuje ako svoj majetok a odpisuje ju.

Zásada sa uplatňuje aj pri iných situáciách: predaj so spätným nájmom, ktorý je v skutočnosti pôžičkou zabezpečenou majetkom, „nákup“ tovaru, ktorý sa môže bez obmedzenia vrátiť, či zmluvy, v ktorých je riziko a úžitok z majetku rozdelené inak, ako naznačuje ich názov.

Ako to funguje v praxi

Pri posudzovaní neobvyklých zmlúv sa klientov pýtame, kto nesie riziká a má úžitky z veci, kto rozhoduje o jej použití a čo sa stane na konci zmluvy. Odpovede na tieto otázky rozhodnú o účtovaní viac ako nadpis zmluvy či označenie na faktúre.

Zásadu uplatňujeme aj pri výnosoch. Ak firma dostane peniaze za službu, ktorú ešte neposkytla, nejde o výnos obdobia, aj keď na faktúre stojí „predaj“. Rovnako pri províziách a sprostredkovaní sa sleduje, či firma koná vo vlastnom mene, alebo len sprostredkúva, a podľa toho sa vykazuje celá tržba alebo len provízia.

Pri daniach sa však obsah a forma môžu rozchádzať. Daňové predpisy majú niekedy vlastné pravidlá, napríklad pri odpisovaní predmetu finančného prenájmu, a vtedy treba rozdiel medzi účtovníctvom a daňami riešiť pripočítateľnými či odpočítateľnými položkami.

Na čo si dať pozor

Prednosť obsahu pred formou neznamená, že si účtovník môže účtovať podľa vlastného uváženia. Ak postupy účtovania konkrétnu transakciu upravujú, platí ich úprava. Zásada slúži najmä tam, kde predpis mlčí alebo kde by doslovné uplatnenie viedlo k zavádzajúcemu obrazu.

Obchodné štruktúry vytvorené hlavne na to, aby „vyzerali“ inak, než v skutočnosti sú, sa pri audite či daňovej kontrole posudzujú podľa podstaty. Firma by preto mala mať rozhodnutie o účtovaní zdokumentované v účtovnej politike alebo internom memorande.