Offshoring

Čo to znamená

Offshoring je presun časti činnosti firmy, napríklad výroby, IT, zákazníckej podpory či účtovníctva, do vzdialenej krajiny s nižšími nákladmi. Môže ísť o vlastnú pobočku či dcérsku spoločnosť v zahraničí alebo o externého poskytovateľa, teda kombináciu offshoringu s outsourcingom.

Hlavným motívom býva úspora nákladov na prácu, prístup k odborníkom, ktorých je doma nedostatok, či možnosť poskytovať služby nepretržite vďaka rôznym časovým pásmam. Slovensko bolo dlho cieľom offshoringu západných firiem, najmä pri centrách zdieľaných služieb.

Od offshoringu sa odlišuje nearshoring, pri ktorom firma presúva činnosť do blízkej krajiny s podobnou kultúrou a časovým pásmom, napríklad zo západnej Európy na Slovensko. Nearshoring prináša menšiu úsporu, ale aj menšie komunikačné a logistické riziká.

Ako to funguje v praxi

Pred presunom treba spočítať celkové náklady vrátane riadenia, cestovania, prekladov, kontroly kvality a prechodného obdobia, nie len rozdiel v mzdách. Úspora na papieri sa po započítaní skrytých nákladov často výrazne zmenší, najmä pri zložitejších činnostiach.

Ak sa v zahraničí spracúvajú osobné údaje klientov či zamestnancov, ide o prenos údajov do tretích krajín, ktorý vyžaduje primerané záruky, napríklad štandardné zmluvné doložky. Pri účtovníctve treba myslieť aj na pravidlá uchovávania a dostupnosti dokladov pre kontrolu.

Daňovo treba posúdiť, či činnosť v zahraničí nezakladá stálu prevádzkareň, ako sa nastavia transferové ceny medzi materskou spoločnosťou a pobočkou a či sa na platby nevzťahuje zrážková daň. Tieto otázky ovplyvňujú skutočnú výhodnosť offshoringu.

Na čo si dať pozor

Jazykové a kultúrne rozdiely, rôzne časové pásma a iné pracovné návyky môžu spomaliť spoluprácu a zvýšiť počet chýb. Pri činnostiach, ktoré vyžadujú úzky kontakt s klientom alebo znalosť miestnych predpisov, ako je slovenské účtovníctvo a dane, je offshoring obzvlášť rizikový.

Závislosť od vzdialeného dodávateľa či pobočky prináša riziko pri politických zmenách, prírodných katastrofách či výpadkoch. Firmy by mali mať plán kontinuity, kontrolu nad kľúčovými znalosťami a možnosť činnosť v prípade potreby vrátiť alebo presunúť inam.