Minimálna daň

Čo to znamená

Minimálna daň je daňová povinnosť právnickej osoby, ktorá platí aj vtedy, keď firma vykázala stratu alebo nulový základ dane. Jej výška je odstupňovaná podľa zdaniteľných príjmov.

Nie je to daň navyše: ak vypočítaná daň z príjmov presiahne minimálnu, platí sa len tá vyššia. Rozdiel zaplatený nad rámec sa dá započítať v nasledujúcich troch rokoch, ak bude z čoho.

Minimálnu daň netreba zamieňať s globálnou minimálnou daňou, ktorá sa týka len veľkých nadnárodných skupín a má zabezpečiť, aby ich efektívne zdanenie neklesalo pod určitú úroveň. Minimálna daň podľa zákona o dani z príjmov je iný nástroj: dopadá na bežné slovenské firmy vrátane malých s. r. o. a jej výška je pevná suma podľa pásma príjmov.

Ako to funguje v praxi

Kto začína podnikať, má v prvom roku spravidla výnimku. Neplatí sa ani za rok, v ktorom firma vstúpila do likvidácie alebo konkurzu, ale to treba posúdiť podľa konkrétneho dátumu.

Pri plánovaní preddavkov a cash flow sa s ňou počíta ako s pevným ročným nákladom. Pri spiacich spoločnostiach v skupine býva jediným dôvodom, prečo ich zrušiť.

Rozdiel medzi zaplatenou minimálnou a vypočítanou daňou evidujeme pri každom klientovi rok po roku, s rokom vzniku a sumou, ktorá ešte ostáva na započítanie. Pri daňovom priznaní za ďalší rok ho potom uplatníme v správnom poradí, aby zápočet neprepadol len preto, že naň nikto nepamätal.

Na čo si dať pozor

Zápočet v ďalších rokoch prepadne, ak firma tri roky nevykáže dostatočnú daň. Preto sa neoplatí držať prázdnu firmu s očakávaním, že sa zaplatené peniaze raz vrátia.

Majitelia spiacich s. r. o. si niekedy myslia, že bez činnosti netreba nič podávať. Priznanie k dani z príjmov sa však podáva aj pri nulových príjmoch a minimálnu daň treba zaplatiť v lehote. Ak sa nezaplatí, vzniká nedoplatok s úrokom z omeškania a za nepodané priznanie sa k ročnej sume pridá ešte pokuta.