Make or buy

Čo to znamená

Make or buy je rozhodnutie, či si firma určitú časť výrobku, službu alebo činnosť zabezpečí vlastnými silami, alebo ju nakúpi od externého dodávateľa. Týka sa výroby komponentov, ale aj podporných činností, ako je účtovníctvo, IT, logistika, upratovanie či marketing.

Rozhodnutie má kvantitatívnu stránku: porovnanie nákladov na vlastné zabezpečenie s cenou od dodávateľa. Pri vlastných nákladoch treba počítať všetko, čo činnosť naozaj stojí, teda celkové náklady vrátane ľudí, priestoru, techniky a riadenia, a oddeliť náklady, ktoré by zostali aj pri nákupe, od tých, ktoré by zmizli.

Rovnako dôležitá je kvalitatívna stránka: či ide o kľúčovú činnosť, ktorá firmu odlišuje od konkurencie, aké know-how by sa stratilo, aká je závislosť od dodávateľa, kvalita a flexibilita. Kľúčové činnosti si firmy spravidla nechávajú, podporné častejšie nakupujú, čo je podstatou outsourcingu.

Ako to funguje v praxi

Pri porovnaní nákladov odporúčame rozlišovať krátke a dlhé obdobie. Krátkodobo, keď má firma voľnú kapacitu, stačí porovnať cenu dodávateľa s hraničnými nákladmi vlastnej výroby. Dlhodobo treba započítať aj investície, obnovu techniky a mzdy ľudí, ktorí by inak mohli robiť niečo iné.

Súčasťou úvahy sú náklady obetovanej príležitosti: čas manažmentu a kapacita, ktoré firma venuje vlastnej výrobe, mohli ísť na rast hlavného podnikania. Nákup od subdodávateľa uvoľní zdroje, ale zvýši závislosť.

Rozhodnutie má aj daňové a účtovné dôsledky. Vlastná výroba znamená majetok, zásoby, zamestnancov a mzdové povinnosti, nákup služieb znamená faktúry, prípadne prenos daňovej povinnosti pri službách zo zahraničia. Pri zmenách, napríklad insourcingu predtým nakupovanej činnosti, pripravíme odhad dopadu na výsledok aj cash flow.

Na čo si dať pozor

Najčastejšou chybou je porovnať cenu dodávateľa len s priamymi nákladmi vlastnej výroby a zabudnúť na réžiu, riadenie a riziko. Vlastná činnosť potom vyzerá lacnejšie, než je. Naopak, pri nákupe sa zabúdajú náklady na výber dodávateľa, kontrolu kvality a riadenie zmluvy.

Druhým rizikom je nevratnosť. Keď firma činnosť vyčlení, stratí ľudí aj know-how a návrat späť je drahý. Pri kľúčových činnostiach preto odporúčame postupný prechod, jasné zmluvné podmienky a plán pre prípad, že dodávateľ nebude plniť.