Low-code

Čo to znamená

Low-code označuje platformy, v ktorých sa aplikácie, formuláre a automatizácie skladajú z hotových blokov v grafickom prostredí, s minimom programovania. Príbuzný pojem no-code opisuje nástroje, ktoré programovanie nevyžadujú vôbec.

Typické použitie je interné: schvaľovanie faktúr a dovoleniek, evidencia zákaziek, jednoduchá databáza zákazníkov či prepojenie dvoch systémov cez API, napríklad e-shopu a účtovníctva. Takéto riešenia vie často pripraviť aj človek z oddelenia, nie len programátor.

Výhodou je rýchlosť a nízka cena na začiatku. Nevýhodou je závislosť od platformy, obmedzené možnosti pri zložitejších požiadavkách a riziko, že vznikne veľa malých aplikácií, o ktorých IT nevie a ktoré nikto nespravuje.

Ako to funguje v praxi

Pre malé a stredné firmy je low-code často najlacnejšou cestou k digitalizácii procesov. Odporúčame začať jedným konkrétnym procesom, napríklad schvaľovaním dodávateľských faktúr, a merať, koľko času a chýb ušetrí.

Pri prepojení s účtovníctvom treba dbať na kvalitu dát a oprávnenia. Automatizácia, ktorá zapisuje do účtovného systému, musí mať jasné pravidlá, kontrolu duplicít a záznam, čo a kedy zmenila, aby bolo účtovníctvo preukázateľné.

Platformy sa platia predplatným, zväčša zahraničným poskytovateľom. Náklady sú daňovým výdavkom, pri DPH sa rieši samozdanenie a pri osobných údajoch zmluva o spracúvaní. Pri väčších riešeniach sa oplatí porovnať celkové náklady s vývojom na mieru.

Na čo si dať pozor

Najčastejším rizikom je shadow IT. Zamestnanci si postavia aplikácie so zákazníckymi dátami bez vedomia firmy, a keď autor odíde, nikto nevie, ako fungujú. Evidencia aplikácií a vlastníkov predíde tomu, že kľúčový proces závisí od zabudnutého nástroja.

Druhým rizikom je uzamknutie v platforme. Pri raste alebo zmene cenníka môže byť prechod inam drahý, lebo logika a dáta sú v proprietárnom formáte. Pred nasadením kritického procesu treba overiť, ako sa dá z platformy dostať von.