Kapitálová primeranosť

Čo to znamená

Kapitálová primeranosť je regulačný ukazovateľ, ktorý porovnáva vlastné zdroje banky s jej rizikovo váženými aktívami. Hovorí, koľko kapitálu musí banka držať na pokrytie možných strát z úverov a iných obchodov, a tým aj to, koľko môže požičiavať.

Pravidlá vychádzajú z medzinárodných štandardov Bazilej III, ktoré sú v EÚ zavedené nariadením o kapitálových požiadavkách. Minimálny celkový ukazovateľ je 8 % rizikovo vážených aktív a k nemu sa pripočítavajú ďalšie kapitálové vankúše, ktoré nastavuje dohľad, na Slovensku Národná banka Slovenska.

Rizikové váhy závisia od druhu expozície. Úver dobre zabezpečený nehnuteľnosťou alebo poskytnutý štátu má nižšiu váhu než nezabezpečený úver malej firme. Pre banku je preto kapitálovo drahšie financovať rizikovejších klientov, čo sa premieta do ceny a podmienok úverov.

Ako to funguje v praxi

Pre podnikateľa sa kapitálová primeranosť prejaví nepriamo. Keď banky potrebujú viac kapitálu, sprísňujú schvaľovanie, žiadajú viac zabezpečenia, napríklad záložné právo alebo ručenie, a uprednostňujú klientov s preukázateľnými výsledkami a kvalitným účtovníctvom.

Banka hodnotí riziko klienta okrem iného cez jeho účtovnú závierku, vlastné imanie, zadlženosť a cash flow. Firma s nízkym vlastným imaním alebo stratami dostane horšiu internú známku, a tým aj vyššiu rizikovú váhu, čo banka zohľadní vo vyššej úrokovej marži.

Do zmlúv o úvere banky často dávajú kovenanty, napríklad minimálny podiel vlastného imania alebo maximálny pomer dlhu k EBITDA. Tieto podmienky chránia banku a nepriamo aj jej kapitálovú pozíciu; ich porušenie môže viesť k zvýšeniu sadzby alebo k predčasnej splatnosti.

Na čo si dať pozor

Kapitálová primeranosť sa týka banky, nie firmy, ale firma by mala sledovať aj stabilitu svojej banky. Vklady sú do určitého limitu chránené, no pri výrazných problémoch banky môže byť obmedzené čerpanie úverových liniek, preto je rozumné nemať všetko financovanie u jedinej banky.

Nebankoví veritelia nepodliehajú rovnakým kapitálovým pravidlám, a preto bývajú pri schvaľovaní pružnejší. Za túto pružnosť sa však zvyčajne platí vyšším úrokom a prísnejšími sankciami, takže treba porovnať celkový náklad, nie len rýchlosť schválenia.