JSON

Čo to znamená

JSON, teda JavaScript Object Notation, je jednoduchý textový formát na zápis štruktúrovaných údajov. Dáta sa zapisujú ako dvojice názov a hodnota v zložených zátvorkách a zoznamy v hranatých zátvorkách, takže súbor vie prečítať človek aj program bez zložitého spracovania.

Formát pozná len niekoľko typov hodnôt: text, číslo, logickú hodnotu, prázdnu hodnotu, objekt a pole. Táto jednoduchosť z neho urobila štandard pre výmenu dát medzi aplikáciami, najmä cez API a REST API, kde väčšinou nahradil staršie XML.

Hoci názov odkazuje na JavaScript, JSON je nezávislý od programovacieho jazyka a pracujú s ním takmer všetky jazyky aj databázy. Používa sa v konfiguračných súboroch, pri ukladaní nastavení, v exportoch z aplikácií aj pri webhookoch, ktoré posielajú upozornenia na udalosti.

Ako to funguje v praxi

Pre web je dôležitý JSON-LD, spôsob zápisu štruktúrovaných údajov podľa slovníka Schema.org. Do stránky sa vloží blok, ktorý vyhľadávačom povie, že ide o firmu, článok, otázky a odpovede alebo definíciu pojmu, čo môže zlepšiť zobrazenie vo výsledkoch vyhľadávania.

V účtovníctve sa s JSON stretnete pri prepájaní systémov. Banky v rámci otvoreného bankovníctva, platobné brány, e-shopy či nástroje iPaaS posielajú transakcie a objednávky práve v tomto formáte a účtovný program ich podľa dohodnutej štruktúry načíta ako doklady.

Pri ručnej úprave pomáhajú validátory, ktoré odhalia chýbajúcu čiarku alebo úvodzovku. Pri pravidelnej výmene dát sa oplatí zadefinovať schému, teda popis povinných polí a typov, aby obe strany vedeli skontrolovať, či prijatý súbor zodpovedá dohode.

Na čo si dať pozor

JSON neurčuje formát dátumov ani čísel. Jeden systém pošle dátum ako text v tvare rok-mesiac-deň, iný ako počet sekúnd, a sumy môžu prísť ako desatinné čísla s chybou zaokrúhlenia. Pri finančných údajoch je bezpečnejšie posielať sumy v centoch alebo ako text s pevným počtom desatinných miest.

Súbory JSON často obsahujú osobné údaje alebo prístupové kľúče, napríklad API kľúče v konfigurácii. Nesmú sa ukladať do verejných repozitárov ani posielať e-mailom bez ochrany a logy s celými telami požiadaviek treba chrániť rovnako ako samotnú databázu.