Pojem
Generatívna AI
Umelá inteligencia, ktorá na základe zadania vytvára nový obsah: text, obrázky, kód, zvuk či video. Firmy ju využívajú na písanie, sumarizáciu, preklady či spracovanie dokumentov, ale jej výstupy treba kontrolovať a dávať pozor, aké údaje sa do nej vkladajú.
Aktualizované
Čo to znamená
Generatívna umelá inteligencia je druh umelej inteligencie, ktorý nevytvára len predpovede či klasifikácie, ale nový obsah: texty, obrázky, zvuk, video či programový kód. Najznámejšie sú textové modely, teda veľké jazykové modely, ktoré na základe zadania, tzv. promptu, napíšu odpoveď, e-mail, zhrnutie či preklad.
Modely sa učia na obrovskom množstve údajov a vytvárajú výstup, ktorý je štatisticky pravdepodobný. Preto znie presvedčivo aj vtedy, keď je nesprávny: model si môže vymyslieť zákon, paragraf či citát, ktorý neexistuje. Tento jav sa nazýva halucinácia a je hlavným dôvodom, prečo sa výstupy musia kontrolovať.
Generatívna AI sa rýchlo mení z nástroja na konverzáciu na súčasť bežného softvéru: kancelárskych balíkov, e-mailu, účtovných programov či chatbotov na weboch. Pri zložitejších úlohách sa kombinuje s nástrojmi a vzniká AI agent, ktorý úlohu vykoná sám.
Ako to funguje v praxi
Firmám odporúčame používať generatívnu AI na úlohy, kde výstup ľahko skontroluje človek: návrhy textov, zhrnutia dlhých dokumentov, preklady, prípravu tabuliek či odpovede na rutinné otázky. Pri daňových či právnych otázkach je dobrým pomocníkom na zorientovanie, ale záver musí overiť odborník podľa aktuálneho zákona.
Kľúčovou otázkou sú údaje. Ak zamestnanci vkladajú do verejných AI nástrojov zmluvy, mzdy či osobné údaje klientov, firma môže porušiť GDPR aj mlčanlivosť. Riešením sú firemné licencie so zmluvnými zárukami, jasné interné pravidlá a prípadne DLP, ktoré vkladanie citlivých údajov stráži.
Nákup AI nástrojov je bežným prevádzkovým nákladom, pri vývoji vlastného riešenia môže vzniknúť nehmotný majetok. Pri niektorých použitiach, napríklad pri hodnotení uchádzačov o prácu, platia prísnejšie pravidlá podľa aktu o umelej inteligencii.
Na čo si dať pozor
Najväčším rizikom je slepá dôvera vo výstup. Text, ktorý znie profesionálne, môže obsahovať nesprávne sumy, neexistujúce lehoty či zastarané pravidlá. Pri čomkoľvek, čo ide klientovi, úradu či do zmluvy, musí výstup skontrolovať človek, ktorý tému rozumie.
Druhým rizikom sú autorské práva a dôvernosť. Obsah vytvorený AI nemusí byť chránený autorským právom a môže sa podobať na cudzie diela. Zmluvy s klientmi a dodávateľmi by mali riešiť, či a ako sa AI pri práci používa a kto zodpovedá za výsledok.
Potrebujete pojem vysvetliť na vašej konkrétnej situácii? Konzultácie od 55 € / hodina bez DPH, podľa témy a zložitosti.