Dovolenka

Čo to znamená

Základná výmera dovolenky sú štyri týždne za rok, päť týždňov pre zamestnancov nad 33 rokov alebo s trvalou starostlivosťou o dieťa. Nárok vzniká po odpracovaní stanoveného času u zamestnávateľa.

Za čas dovolenky patrí náhrada mzdy vypočítaná z priemerného zárobku, nie zo základnej mzdy. Preto je dovolenka pri premenlivých príplatkoch drahšia, než sa čaká.

Dovolenka nie je každé voľno. Návšteva lekára, ošetrovanie člena rodiny či vlastná svadba patria medzi prekážky v práci a z nároku na dovolenku sa neodpočítavajú; materská a rodičovská dovolenka sú napriek názvu úplne iný inštitút.

Ako to funguje v praxi

Čerpanie určuje zamestnávateľ podľa plánu dovoleniek, so zohľadnením záujmov zamestnanca. Nevyčerpaný zostatok sa prenáša a firma ho k závierke vykazuje ako rezervu vrátane odvodov.

Prepláca sa len dovolenka, ktorá sa nedala vyčerpať pri skončení pracovného pomeru. Ostatné preplácanie namiesto čerpania zákon nepripúšťa a je to typický nález kontroly.

Pri nástupe alebo odchode v priebehu roka patrí pomerná časť dovolenky, jedna dvanástina za každý celý mesiac trvania pracovného pomeru. V mzdovom programe preto pri každej zmene prepočítavame nárok a v mzdovom liste vedieme, koľko dní zamestnanec vyčerpal a koľko mu zostáva.

Na čo si dať pozor

Nazbieraný zostatok za dva-tri roky je skrytý záväzok. Pri odchode viacerých ľudí naraz alebo pri predaji firmy sa premietne do peňazí okamžite, hoci vo výkazoch ho dovtedy nikto nesledoval.

Pri zmenovej prevádzke s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom sa dovolenka čerpá podľa zmien, nie podľa kalendárnych dní. Ak ju program odpočítava ako pri bežnom päťdňovom týždni, zamestnanci dostanú viac alebo menej voľna, než im patrí, a rozdiel sa dorovnáva spätne.