Absorpčná kalkulácia

Čo to znamená

Absorpčná kalkulácia priraďuje výrobku všetky výrobné náklady: priamy materiál a mzdy, ale aj podiel režijných nákladov výroby, napríklad energie, odpisov strojov či platu majstra. Výsledkom je úplný vlastný náklad výroby na kus.

Režijné náklady sa rozpočítavajú na výrobky podľa zvolenej rozvrhovej základne, napríklad hodín práce či strojového času. Postup je zachytený v kalkulačnom vzorci firmy.

Opakom je variabilná kalkulácia, ktorá výrobku priraďuje len variabilné náklady. Obe metódy sú správne, odpovedajú však na iné otázky.

Ako to funguje v praxi

V slovenskom účtovníctve je absorpčný prístup dôležitý pri ocenení zásob vlastnej výroby a nedokončenej výroby. Do vlastných nákladov patria priame náklady a môže sa zahrnúť aj časť nepriamych výrobných nákladov, nie však správna réžia či odbyt.

Pre cenotvorbu dáva absorpčná kalkulácia predstavu o tom, akú cenu musí výrobok dlhodobo dosahovať, aby pokryl všetky náklady výroby. Pri ponukách na veľké zakázky je preto bežným východiskom.

Keď firma vyrába viac, ako predá, časť fixnej réžie zostane v zásobách a zisk obdobia vyzerá lepšie. Manažéri to musia vedieť, inak môžu prečítať rast zisku ako úspech, hoci ide len o rast skladu.

Na čo si dať pozor

Najväčším rizikom je nevhodná rozvrhová základňa. Ak sa réžia rozpočíta podľa priamych miezd v automatizovanej výrobe, náklady na ručne vyrábané produkty sa nafúknu a strojové sa podhodnotia, čo vedie k zlým cenám.

Pri krátkodobých rozhodnutiach, napríklad či prijať dodatočnú zákazku za nižšiu cenu, môže absorpčná kalkulácia zavádzať. Fixná réžia vznikne v každom prípade, preto je vhodnejšie pozrieť sa na príspevok na úhradu.