Vlastné náklady

Čo to znamená

Vlastné náklady sú oceňovací základ pre majetok, ktorý si firma vytvorí vlastnou činnosťou, napríklad vlastné výrobky, nedokončenú výrobu, vlastnými silami postavenú budovu či vyvinutý softvér. Zákon o účtovníctve ich uvádza ako jeden zo základných spôsobov oceňovania majetku.

Do vlastných nákladov patria priame náklady vynaložené na výrobu, teda materiál, mzdy a ostatné náklady priamo súvisiace s výkonom. Firma môže zahrnúť aj časť nepriamych nákladov, ktoré sa k výrobe vzťahujú, teda výrobnú réžiu.

Do vlastných nákladov sa nesmú zahrnúť správna réžia, odbytové náklady ani náklady spojené s nevyužitou kapacitou. Tie zostávajú nákladom obdobia, v ktorom vznikli, a neprenášajú sa do hodnoty zásob či majetku.

Ako to funguje v praxi

Pri výrobných klientoch nastavujeme kalkuláciu vlastných nákladov po jednotlivých výrobkoch a pravidlá rozpočítania výrobnej réžie. Metódu opisujeme v účtovnej politike, lebo od nej závisí hodnota zásob v súvahe aj výsledok hospodárenia.

Pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou, napríklad pri stavbe haly zamestnancami firmy, účtujeme náklady najprv do nákladov obdobia a potom ich aktiváciou presunieme do obstarania majetku. Po dokončení majetok zaradíme a začneme odpisovať.

Pri zásobách vlastnej výroby sa zmena ich hodnoty premieta cez zmenu stavu zásob vo výnosoch. Aby výsledok dával zmysel, musia sa vlastné náklady počítať rovnako na začiatku aj na konci obdobia.

Na čo si dať pozor

Zahrnutie správnej réžie alebo nadmerných nákladov do vlastných nákladov nadhodnocuje zásoby a presúva náklady do budúcnosti. Výsledok bežného roka potom vyzerá lepšie, ako v skutočnosti je.

Ak sú vlastné náklady vyššie ako čistá realizačná hodnota výrobku, teda cena, za ktorú sa dá predať, treba vytvoriť opravnú položku. Zásoby sa v súvahe nesmú vykazovať v hodnote, ktorú firma nedokáže získať späť.