Paušálna náhrada nákladov na vymáhanie

Čo to znamená

Paušálna náhrada nákladov na vymáhanie je pevná suma, ktorú môže veriteľ v obchodnom styku žiadať od dlžníka, ktorý mešká s úhradou. Obchodný zákonník ju priznáva za každú neuhradenú pohľadávku v zákonom určenej výške bez toho, aby veriteľ musel preukazovať skutočné náklady.

Nárok vzniká automaticky dňom omeškania a patrí popri úroku z omeškania. Nie je to pokuta, ale náhrada za čas a administratívu spojenú s upomínaním. Týka sa len vzťahov medzi podnikateľmi a vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi, nie spotrebiteľov.

Ak sú skutočné náklady na vymáhanie vyššie, napríklad pri angažovaní inkasnej agentúry alebo advokáta, veriteľ môže popri paušále žiadať aj primeranú náhradu tohto rozdielu. Náhrada sa nedá platne vylúčiť zmluvou, ak by to bolo voči veriteľovi hrubo nespravodlivé.

Ako to funguje v praxi

Klientom odporúčame paušálnu náhradu uplatňovať systematicky, nie len pri problémových odberateľoch. Uvádzame ju už v upomienke alebo predžalobnej výzve, čo samo o sebe často motivuje k rýchlejšej úhrade.

Pri odberateľovi s viacerými neuhradenými faktúrami ide o nárok za každú z nich, takže suma rýchlo narastá. Pri obchodne dôležitých zákazníkoch s klientom zvažujeme, či nárok uplatniť, alebo ho použiť ako argument pri dohode o splatnosti do budúcnosti.

V účtovníctve veriteľa účtujeme náhradu do výnosov spravidla až vtedy, keď ju dlžník uzná alebo zaplatí, v súlade s opatrnosťou. U dlžníka je náhrada nákladom a podobne ako úroky z omeškania sa za daňový výdavok považuje až po zaplatení.

Na čo si dať pozor

Nárok podlieha premlčaniu rovnako ako samotná pohľadávka. Ak sa pri vymáhaní na paušálne náhrady zabudne a pohľadávka sa uhradí bez nich, dodatočné vymáhanie býva komplikované a vzťah s odberateľom sa zhorší.

Paušálnu náhradu nemožno zamieňať so zmluvnou pokutou, ktorá musí byť výslovne dohodnutá v zmluve. Obe sa dajú kombinovať, ale pri súdnom spore môže súd neprimerane vysokú pokutu znížiť, kým paušál je daný zákonom.