Historická cena

Čo to znamená

Historická cena je ocenenie majetku sumou, ktorá bola zaň pôvodne zaplatená, bez ohľadu na neskoršie zmeny cien. Pri kúpenom majetku ide o obstarávaciu cenu vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním, pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou o vlastné náklady.

Je základom slovenského účtovníctva, pretože sa dá overiť z dokladov a je objektívna: faktúra presne ukazuje, koľko firma zaplatila. Zákon o účtovníctve preto oceňuje väčšinu majetku historickou cenou a znižuje ju odpismi či opravnými položkami.

Opakom je reálna hodnota, ktorá vychádza z aktuálnej trhovej ceny. Slovenské účtovníctvo ju používa len pre niektoré položky, napríklad cenné papiere na obchodovanie či deriváty, kým IFRS umožňuje reálnu hodnotu aj pri investičných nehnuteľnostiach.

Ako to funguje v praxi

Ak firma získa majetok bezodplatne, napríklad darom alebo vkladom, nemá historickú cenu z kúpy. Vtedy sa oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou, teda cenou, za ktorú by sa majetok obstaral v čase účtovania.

Historická cena sa po obstaraní nemení smerom nahor, ani keď hodnota majetku vzrastie. Ak hodnota klesne pod účtovnú hodnotu, firma tvorí opravnú položku, aby majetok nebol nadhodnotený, čo zodpovedá zásade opatrnosti.

Pri predaji firmy či úvere sa často robí znalecké ocenenie majetku, ktoré ukáže trhovú hodnotu. Pozemky kúpené pred desaťročiami môžu byť v súvahe vedené za zlomok svojej dnešnej hodnoty, čo súvaha sama neodhalí.

Na čo si dať pozor

V čase inflácie môže historická cena vážne podhodnotiť skutočnú hodnotu majetku. Súvaha potom neposkytuje úplný obraz o bohatstve firmy, a pri rozhodnutiach treba vychádzať aj z odhadov trhovej hodnoty, nie len z účtovných čísel.

Nízke odpisy z historických cien môžu nadhodnotiť zisk, pretože nezodpovedajú nákladom na nahradenie starého majetku novým. Firma by preto mala pri plánovaní investícií rátať s dnešnými cenami, aby nebola prekvapená, koľko stojí obnova strojov či budov.