EUDR

Čo to znamená

EUDR je nariadenie EÚ o výrobkoch bez odlesňovania. Zakazuje uvádzať na trh EÚ alebo z neho vyvážať vybrané komodity a výrobky z nich, ak pochádzajú z pôdy odlesnenej po 31. decembri 2020 alebo neboli vyprodukované v súlade s právom krajiny pôvodu. Týka sa dreva, kakaa, kávy, sóje, palmového oleja, hovädzieho dobytka a kaučuku.

Pod nariadenie spadajú aj výrobky z týchto komodít, napríklad nábytok, papier a kartón, drevené palety, čokoláda, kožené výrobky či pneumatiky. Presný zoznam určuje príloha nariadenia podľa colných kódov, preto je prvým krokom zistiť, či sa firma s takým tovarom vôbec stretáva.

Kľúčovou povinnosťou je náležitá starostlivosť: zozbierať informácie o pôvode vrátane geolokácie pozemkov, kde komodita vznikla, posúdiť riziko a pred uvedením na trh podať vyhlásenie do informačného systému EÚ. Po viacerých odkladoch sa nariadenie uplatňuje postupne, najprv na veľké a stredné firmy, neskôr na malé.

Ako to funguje v praxi

Pre slovenské firmy je dôležité určiť, akú rolu majú. Prevádzkovateľ, ktorý tovar ako prvý uvádza na trh EÚ, napríklad dovozca kávy či výrobca z domáceho dreva, nesie hlavné povinnosti. Obchodník, ktorý tovar ďalej predáva v EÚ, musí najmä uchovávať informácie o dodávateľoch a odberateľoch a číslo vyhlásenia.

V praxi to znamená žiadať od dodávateľov nové údaje, upraviť zmluvy a nákupné podmienky a nastaviť evidenciu, ktorá prepojí konkrétnu dodávku s referenčným číslom vyhlásenia. Pri drevených paletách a obaloch sa často zabúda, že aj tie môžu spadať pod nariadenie.

EUDR zapadá do širšieho rámca udržateľnosti: CSDDD pri náležitej starostlivosti v celom reťazci, digitálne pasy výrobkov či reporting ESG. Firmy, ktoré už robia audit dodávateľov, môžu požiadavky EUDR zapracovať do existujúcich postupov.

Na čo si dať pozor

Najväčším rizikom je predpoklad, že sa nariadenie týka len veľkých dovozcov. Aj menšia firma, ktorá dováža kávu, kakao či drevo mimo EÚ, alebo vyrába z domáceho dreva, môže byť prevádzkovateľom s plnými povinnosťami. Za porušenie hrozia pokuty, konfiškácia tovaru aj vylúčenie z verejného obstarávania.

Druhým rizikom je nepresná geolokácia. Údaje o pozemkoch musia byť konkrétne a overiteľné, nie len názov krajiny či regiónu. Ak dodávateľ údaje nedodá, firma nesmie tovar uviesť na trh. Nové zmluvy by preto mali obsahovať povinnosť dodávateľa poskytnúť údaje a dôsledky, ak ich neposkytne.