Pojem

Daňový sklad

Priestor s povolením colného úradu, kde sa vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú tovary podliehajúce spotrebnej dani, napríklad liehoviny, pivo či pohonné látky, s pozastaveným výberom dane. Daň vzniká až pri ich uvedení do voľného daňového obehu.

Aktualizované

Čo to znamená

Daňový sklad je priestor, v ktorom sa na základe povolenia colného úradu vyrábajú, spracúvajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú tovary podliehajúce spotrebnej dani, napríklad liehoviny, pivo, víno, tabakové výrobky či minerálne oleje. Tovar v ňom je v tzv. režime pozastavenia dane, teda daň sa zatiaľ neplatí.

Daň vzniká až vtedy, keď tovar opustí daňový sklad a uvedie sa do daňového voľného obehu, napríklad keď ho pivovar predá veľkoobchodu na Slovensku. Ak tovar odchádza do iného daňového skladu, aj v inom štáte EÚ, alebo na vývoz, môže sa presunúť bez zaplatenia dane v elektronickom systéme sledovania pohybu.

Prevádzkovateľ daňového skladu, tzv. oprávnený prevádzkovateľ, musí zložiť zábezpeku na daň, viesť podrobnú evidenciu a dovoliť colným orgánom kontrolu. Oproti colnému skladu, ktorý sa týka cla pri tovare z tretích krajín, ide o nástroj spotrebných daní.

Ako to funguje v praxi

Daňový sklad využívajú najmä výrobcovia, napríklad liehovary, pivovary a rafinérie, a veľkí distribútori, ktorí chcú tovar držať a presúvať bez toho, aby dopredu platili daň. Bez neho by daň museli zaplatiť hneď po výrobe či dovoze a peniaze by mali viazané, kým tovar nepredajú.

Účtovne sa spotrebná daň pri uvedení do voľného obehu stáva záväzkom voči colnému úradu a súčasťou ceny predaného tovaru. Tovar v daňovom sklade sa v zásobách vedie bez dane. Pri inventarizácii treba zohľadniť aj prípustné straty, ktoré zákon pri niektorých výrobkoch uznáva.

Menšie firmy, napríklad malé pivovary či pálenice, zvažujú, či sa im daňový sklad oplatí, lebo zábezpeka a evidencia stoja peniaze. Zákon pozná pre malých výrobcov aj zjednodušené postupy, ktoré odporúčame preveriť so správcom dane ešte pred začatím výroby.

Na čo si dať pozor

Najčastejšie problémy vznikajú v evidencii: rozdiely medzi skutočným stavom a zápisom, chýbajúce doklady o pohybe tovaru či nesprávne ukončené presuny v elektronickom systéme. Colný úrad pri rozdieloch vyrubí daň z chýbajúceho množstva, a to spravidla aj s pokutou.

Druhým rizikom je predaj odberateľovi, ktorý nemá oprávnenie prijímať tovar v režime pozastavenia dane. Ak tovar odíde nesprávnemu príjemcovi, daň môže zaplatiť prevádzkovateľ skladu, hoci ju už od odberateľa nezíska. Oprávnenia partnerov preto treba overovať pred každou dodávkou.

Potrebujete pojem vysvetliť na vašej konkrétnej situácii? Konzultácie od 55 € / hodina bez DPH, podľa témy a zložitosti.