Daň za psa

Čo to znamená

Daň za psa je miestna daň, ktorú platí obci vlastník alebo držiteľ psa staršieho ako šesť mesiacov podľa jej všeobecne záväzného nariadenia. Ak pes nemá zisteného vlastníka, platí ju držiteľ, teda ten, kto sa o psa skutočne stará.

Daň sa netýka len domácností. Platia ju aj firmy, napríklad za strážnych psov v areáli, na stavbe alebo v sklade, a v takom prípade je daň daňovým výdavkom, pretože pes slúži na ochranu majetku používaného na podnikanie.

Od dane je oslobodený pes chovaný na vedecké účely, pes v útulku a vycvičený pes osoby so zdravotným postihnutím, napríklad vodiaci alebo asistenčný pes. Obec môže v nariadení určiť ďalšie oslobodenia či zníženia, napríklad pre dôchodcov.

Ako to funguje v praxi

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom alebo držiteľom psa, a zaniká koncom mesiaca, keď ním prestal byť. Vznik aj zánik treba obci oznámiť v lehote podľa nariadenia, podobne ako pri dani z nehnuteľností.

Sadzbu určuje obec v eurách za jedného psa a rok, často odlišne pre rodinný dom, byt v bytovom dome alebo podnikateľský objekt. V mestách býva sadzba pre psa v byte vyššia, pretože obec rieši čistotu verejných priestranstiev a výbehy.

Obec spravidla vydá pre psa evidenčnú známku, ktorú musí pes nosiť. Okrem dane platí aj povinnosť čipovania a registrácie psa v centrálnom registri, ktorú kontroluje veterinárna správa, a ide o samostatnú povinnosť nezávislú od dane.

Na čo si dať pozor

Pri sťahovaní sa daň za psa, podobne ako poplatok za komunálny odpad, platí obci, kde je pes držaný. Kto sa presťahuje a neohlási zánik povinnosti v pôvodnej obci, môže platiť daň dvakrát, a pri strate alebo úhyne psa sa vrátenie pomernej časti dane rieši len na žiadosť.

Firma, ktorá drží strážnych psov, by mala mať prehľad o ich počte v každej obci, kde má prevádzku. Neohlásený pes je správny delikt, a pri kontrolách obce často porovnávajú evidenciu s registrom psov alebo s podnetmi susedov.