Hašovacia funkcia

Čo to znamená

Hašovacia funkcia je matematická funkcia, ktorá z akýchkoľvek dát vytvorí krátky odtlačok pevnej dĺžky, tzv. hash. Aj najmenšia zmena v dátach, napríklad jedna čiarka v zmluve, úplne zmení výsledok, a z hashu sa nedá spätne zistiť pôvodný obsah.

Kvalitná hašovacia funkcia, napríklad SHA-256, je odolná voči kolíziám, teda je prakticky nemožné nájsť dva rôzne dokumenty s rovnakým hashom. Staršie funkcie ako MD5 či SHA-1 sa už za bezpečné nepovažujú, pretože sa pre ne podarilo kolízie vytvoriť.

Hash sa používa na overenie, že dokument zostal nezmenený, v elektronických podpisoch, časových pečiatkach, blockchaine aj na bezpečné ukladanie hesiel. Je to neviditeľný, no základný stavebný kameň digitálnej dôvery.

Ako to funguje v praxi

Pri elektronickom podpise sa nepodpisuje celý dokument, ale jeho hash, ktorý sa zašifruje súkromným kľúčom. Príjemca vypočíta hash prijatého dokumentu a porovná ho s podpísaným, a ak sa líšia, vie, že dokument bol po podpise zmenený.

Pri archivácii elektronických dokladov a záznamov sa hash používa na preukázanie neporušenosti. Ak sa k dokumentu priradí hash a kvalifikovaná časová pečiatka, dá sa po rokoch dokázať, že dokument existoval v danej podobe k určitému dňu.

Heslá by sa nikdy nemali ukladať v čitateľnej podobe, ale ako hash s pridanou náhodnou hodnotou a pomocou pomalých algoritmov určených pre heslá. Pri úniku databázy tak útočník nezíska heslá priamo a ich lámanie je veľmi náročné.

Na čo si dať pozor

Hash nie je šifrovanie. Zašifrované dáta sa dajú s kľúčom dešifrovať, kým z hashu pôvodné dáta získať nemožno. Pri krátkych či predvídateľných údajoch, napríklad rodných číslach, však útočník môže hash uhádnuť skúšaním všetkých možností.

Ak systém ukladá heslá jednoduchým rýchlym hashom bez náhodnej hodnoty, po úniku sa dajú slabé heslá rýchlo prelomiť. Preto sú dôležité politika hesiel, správca hesiel a pri vývoji aplikácií používanie overených knižníc namiesto vlastných riešení.