Git

Čo to znamená

Git je najrozšírenejší systém na správu verzií zdrojového kódu. Zaznamenáva každú zmenu, umožňuje viacerým vývojárom pracovať súčasne a vrátiť sa k predchádzajúcim verziám. Vytvoril ho Linus Torvalds pre vývoj jadra Linuxu a dnes ho používa prakticky každý softvérový tím.

Každá zmena sa ukladá ako commit s popisom a autorom, takže história projektu je úplná a dohľadateľná. Vývojári pracujú vo vetvách, kde môžu skúšať nové funkcie bez ohrozenia hlavnej verzie, a hotovú prácu potom zlúčia späť.

Git je základom spolupráce cez pull requesty, pri ktorých kolegovia pred zlúčením zmeny skontrolujú v rámci code review. Na neho nadväzuje automatické testovanie a nasadzovanie CI/CD, ktoré je jadrom prístupu DevOps.

Ako to funguje v praxi

Repozitáre sa najčastejšie ukladajú na platformách ako GitHub, GitLab či Bitbucket, ktoré pridávajú správu úloh, kontrolu kódu a automatizáciu. Firmy si môžu zvoliť cloudovú službu alebo vlastný server, napríklad z dôvodu ochrany kódu či požiadaviek zákazníkov.

Pri zmluvách o vývoji softvéru je dobré dohodnúť, že kód sa ukladá do repozitára, ku ktorému má zákazník prístup. Uľahčí to prípadnú zmenu dodávateľa, a pri kritických systémoch sa dopĺňa úschovou zdrojového kódu.

História v gite slúži aj ako dôkaz autorstva a priebehu prác, napríklad pri sporoch či pri dokumentovaní nákladov na vývoj, ktoré sa môžu aktivovať ako nehmotný majetok alebo uplatniť pri superodpočte na výskum a vývoj.

Na čo si dať pozor

Do repozitára nikdy nepatria heslá, API kľúče či prístupové údaje. Aj po zmazaní zostávajú v histórii a pri zverejnení repozitára ich môžu zneužiť útočníci. Citlivé údaje sa ukladajú do správcu tajomstiev a uniknutý kľúč treba ihneď zmeniť.

Pri používaní open source knižníc v projekte treba sledovať ich licencie. Niektoré licencie vyžadujú zverejnenie odvodeného kódu, čo môže byť v rozpore s obchodným modelom firmy, preto je dobré mať prehľad o použitých komponentoch a ich licenciách.