DDP

Čo to znamená

DDP, Delivered Duty Paid, je pravidlo Incoterms, ktoré kladie na predávajúceho najviac povinností. Predávajúci dopraví tovar až k zákazníkovi, nesie všetky náklady a riziká a zaplatí aj dovozné clo a DPH v krajine kupujúceho. Kupujúci len prevezme tovar pripravený na vyloženie.

Je opakom pravidla EXW, kde takmer všetko rieši kupujúci. Oproti DAP sa líši tým, že predávajúci vybavuje aj dovozné colné konanie a platí dovozné dane, čo pre kupujúceho znamená istotu konečnej ceny bez prekvapení na hranici.

Pre predávajúceho je DDP náročné, pretože sa musí orientovať v colných a daňových pravidlách krajiny kupujúceho. Často to znamená registráciu pre DPH v cudzom štáte alebo poverenie colného zástupcu, ktorý dovoz vybaví v jeho mene.

Ako to funguje v praxi

Pri dovoze tovaru do EÚ podľa DDP je predávajúci dovozcom a platí DPH pri dovoze. Ak nie je v krajine usadený, potrebuje tam registráciu, inak si dovoznú DPH nemôže odpočítať a stáva sa pre neho nákladom, ktorý znižuje maržu.

V e-commerce sa DDP model uplatňuje pri zásielkach nízkej hodnoty cez IOSS: predajca vyberie DPH od zákazníka už pri nákupe a zásielka prejde colnicou bez doplatku. Zákazník tak nedostane nečakanú výzvu na zaplatenie DPH a poplatku kuriérovi.

V rámci EÚ sa DDP používa menej, pretože sa clo neplatí a DPH pri dodaní medzi platiteľmi sa rieši oslobodením a samozdanením. Ak sa však DDP dohodne pri inštalácii či montáži tovaru u zákazníka, môže predávajúcemu vzniknúť povinnosť registrácie v krajine montáže.

Na čo si dať pozor

Predávajúci by mal pred dohodnutím DDP preveriť colnú sadzbu, zatriedenie tovaru a prípadné licencie či zákazy dovozu. Chybný odhad cla alebo nepredvídané poplatky idú na jeho účet, a pri veľkých zásielkach môžu zjesť celý zisk z obchodu.

DDP nie je vhodné, ak predávajúci nemôže v krajine kupujúceho legálne vystupovať ako dovozca. V takom prípade je lepšie zvoliť DAP a dovoz nechať na kupujúcom, prípadne sa dohodnúť na prefakturácii skutočne zaplatených dovozných poplatkov.