Súdny poplatok

Čo to znamená

Súdny poplatok je platba, ktorú musí zaplatiť ten, kto podáva návrh na súd, napríklad žalobu o zaplatenie, návrh na vydanie platobného rozkazu, odvolanie či návrh na zápis do obchodného registra. Výšku upravuje zákon o súdnych poplatkoch a jeho sadzobník.

Pri peňažných nárokoch sa poplatok spravidla počíta percentom z vymáhanej sumy, s určeným minimom a maximom. Pri iných úkonoch ide o pevnú sumu. Podanie urobené elektronicky býva lacnejšie ako papierové, čo zákon zaviedol na podporu elektronickej komunikácie so súdmi.

Poplatok sa platí spravidla pri podaní návrhu. Ak ho navrhovateľ nezaplatí ani po výzve súdu, súd konanie zastaví. Úspešný žalobca si však môže zaplatený poplatok uplatniť ako súčasť trov konania, ktoré mu je povinný nahradiť porazený odporca.

Ako to funguje v praxi

Pri vymáhaní pohľadávok s klientom počítame, či sa súdne konanie oplatí: výška poplatku, trovy advokáta, doba konania a pravdepodobnosť, že dlžník bude schopný zaplatiť. Pri malých sumách je často výhodnejšia predžalobná výzva a dohoda o splátkach.

V účtovníctve je súdny poplatok nákladom, ktorý sa pri úspechu spravidla prenesie na dlžníka ako súčasť trov. Nárok na náhradu trov účtujeme až vtedy, keď je rozhodnutie právoplatné a je reálne, že dlžník zaplatí.

Pri pohľadávkach voči dlžníkom v iných štátoch EÚ zvažujeme európsky platobný rozkaz, pri ktorom sa poplatky riadia pravidlami štátu súdu. Klientom s častými spormi odporúčame porovnať náklady s poistením právnej ochrany.

Na čo si dať pozor

Súdny poplatok zaplatený zbytočne je stratený. Ak sa žaloba podá proti nesprávnemu subjektu alebo po premlčaní, súd ju zamietne a poplatok sa nevracia. Pred podaním preto overujeme presné údaje dlžníka a lehoty.

Výhra v spore neznamená, že peniaze prídu. Rozhodnutie je exekučným titulom, ale pri nemajetnom dlžníkovi exekúcia nič neprinesie a poplatok aj trovy zostanú firme. Pri pochybnostiach o majetku dlžníka preto spor zvažujeme obzvlášť starostlivo.