Ručenie

Čo to znamená

Ručenie je zabezpečenie záväzku, pri ktorom sa tretia osoba, ručiteľ, písomne zaviaže uspokojiť veriteľa, ak dlžník svoj záväzok nesplní. Ručiteľ tak ručí celým svojím majetkom za cudzí dlh. Typickým príkladom je ručenie majiteľa za úver svojej firmy.

Veriteľ sa môže na ručiteľa obrátiť spravidla až vtedy, keď dlžníka písomne vyzval na splnenie a dlžník nezaplatil. Ručiteľ, ktorý dlh uhradí, má voči dlžníkovi nárok na náhradu toho, čo za neho zaplatil.

Slovo ručenie sa používa aj v inom význame: ako rozsah zodpovednosti za dlhy firmy. Spoločník s. r. o. ručí za jej záväzky len do výšky nesplateného vkladu, živnostník celým svojím majetkom. Osobitný prípad je ručenie za daň pri DPH.

Ako to funguje v praxi

Pri úveroch pre firmy banky často žiadajú ručenie konateľa alebo spoločníka. Klientom vysvetľujeme, že tým sa obmedzené ručenie s. r. o. v praxi ruší, lebo majiteľ za tento dlh zodpovedá osobne. Pred podpisom odporúčame vyjednať limit ručenia a dobu jeho trvania.

V účtovnej závierke firmy, ktorá ručí za dlh inej firmy, napríklad v skupine, uvádzame ručenie v poznámkach ako podmienený záväzok. Ak je pravdepodobné, že bude treba plniť, tvoríme rezervu.

Ručenie je jedným z viacerých zabezpečovacích nástrojov. Porovnávame ho so zabezpečovacím prevodom práva, záložným právom, bankovou zárukou či zmenkou. Každý má iné dôsledky pre dlžníka aj pre ručiteľa.

Na čo si dať pozor

Ručiteľ zodpovedá aj za príslušenstvo dlhu, teda úroky, úroky z omeškania a náklady vymáhania. Suma, za ktorú nakoniec ručí, môže byť výrazne vyššia ako pôvodný úver.

Ručenie zostáva platné aj po tom, čo ručiteľ z firmy odíde, napríklad predá podiel alebo prestane byť konateľom. Pri odchode z firmy preto treba s bankou vyjednať uvoľnenie z ručenia, inak môže bývalý majiteľ platiť za dlhy, ktoré už nemá pod kontrolou.