Daňový subjekt

Čo to znamená

Daňový subjekt je súhrnné označenie pre toho, kto má voči správcovi dane práva a povinnosti: daňovníka, platiteľa dane, daňového dlžníka a ich právnych nástupcov. Pojem zavádza daňový poriadok pre celú správu daní.

Daňovník daň znáša, platiteľ dane ju odvádza za niekoho iného: zamestnávateľ preddavky zo mzdy, vyplácajúca firma zrážkovú daň. S pojmom platiteľ DPH to nesúvisí, hoci slovo je rovnaké.

Daňovým subjektom sa stáva aj právny nástupca, a to so všetkým, čo k postaveniu patrí. Pri zlúčení firiem nástupnícka spoločnosť nepreberá len majetok, ale aj nedoplatky, preplatky, prebiehajúce kontroly a plynúce lehoty zaniknutej firmy, hoci o nich jej vedenie často nič nevie.

Ako to funguje v praxi

Postavenie subjektu vzniká registráciou a končí jej zrušením. Od nej sa odvíja DIČ, prístup k elektronickej komunikácii aj povinnosť podávať priznania za obdobia, v ktorých firma nič nerobila.

Za subjekt môže konať zástupca na základe plnomocenstva doručeného správcovi dane. Rozsah plnomocenstva rozhoduje, čo podpíše účtovník a čo musí podpísať konateľ: mimo tohto rozsahu s ním správca dane nekomunikuje.

Konateľ a jeho s. r. o. sú dva samostatné daňové subjekty s vlastným DIČ a vlastným osobným účtom. Preplatok firmy sa preto nedá použiť na nedoplatok konateľa ani naopak; pri platbách sledujeme, aby každá odišla s variabilným symbolom a na účet toho subjektu, ktorého sa týka.

Na čo si dať pozor

Zamestnávateľ ako platiteľ dane zodpovedá za daň, ktorú mal zraziť zo mzdy, aj keď ju nezrazil. Úrad ju vyrubí firme, nie zamestnancovi, a od človeka, ktorý už odišiel, ju firma spätne spravidla nevymôže.

Pri likvidácii firma bez súhlasu správcu dane z obchodného registra nezmizne a úrad súhlas nevydá, kým sú na osobnom účte nedoplatky alebo chýbajú podania. Nepodané nulové priznanie z minulých rokov tak dokáže zdržať ukončenie firmy o mesiace a pridať k nemu pokutu.