Daňová exekúcia

Čo to znamená

Daňová exekúcia je nútené vymáhanie nedoplatku, ktoré vedie správca dane sám. Nepotrebuje na to súd ani súdneho exekútora: exekučným titulom mu je vlastné vykonateľné rozhodnutie alebo výkaz nedoplatkov.

Od občianskej exekúcie sa líši konaním aj poradím uspokojenia. Vedie sa podľa daňového poriadku: začína rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania, dlžníkovi sa doručí daňová exekučná výzva a až po nej prichádza daňový exekučný príkaz.

Exekúcia nie je jediný nástroj, ktorý má správca dane v rukách. Nedoplatok môže zabezpečiť aj záložným právom na majetok dlžníka: záložné právo vec len zaťaží a bráni jej predaju bez vedomia úradu, kým exekúcia majetok skutočne speňaží alebo z účtu zoberie peniaze.

Ako to funguje v praxi

Spôsob vymáhania si volí správca dane podľa toho, čo o dlžníkovi vie: prikázanie pohľadávky z bankového účtu, zrážky zo mzdy, predaj hnuteľných vecí, cenných papierov alebo nehnuteľnosti.

Pred týmto bodom má firma ešte priestor. Povolenie splátok alebo odklad sa dá žiadať, kým nedoplatok nie je vo vymáhaní; po jeho začatí sa rokuje ťažšie a k dlhu pribudnú náklady konania.

Stav osobného účtu daňovníka klienta kontrolujeme najmenej pri každom podaní priznania. Nedoplatok, o ktorom konateľ nevie - zabudnutý preddavok alebo pokuta za oneskorené podanie - sa tak zaplatí alebo sa k nemu podá žiadosť skôr, než ho úrad začne vymáhať.

Na čo si dať pozor

Prvým signálom býva zablokovaný účet, a ten zastaví aj platby, ktoré s daňou nesúvisia: mzdy, odvody a nájom. Z jedného nedoplatku tak vzniknú ďalšie - penále v Sociálnej poisťovni a úroky dodávateľom.

Zaplatením dlhu sa zablokovaný účet neuvoľní v tej istej chvíli. Banka drží peniaze, kým jej správca dane neoznámi zastavenie alebo obmedzenie exekúcie, preto treba po úhrade úrad hneď kontaktovať; inak firma ešte niekoľko dní nemôže platiť ani mzdy, ktoré s dlhom už nesúvisia.